06.06.2005
Tak ako ste dopadli? Ja zle-nedobre. Štartoval som 7:00, sám. Na Kamzíku som našiel červenú značku a išiel ďalej po nej. Chodník sa mi akosi nepozdával, zišiel som niekde dole k železnici, akoby smerom do mesta. Dobre som si zanadával a vracal sa späť na Kamzík, aby som našiel správnu cestu. V polovici cesty na kamzík, som stretol dvoch chlapíkov - tiež išli T100, tak som s nimi opäť schádzal na miesto, kde som to otočil (k železnici). Vraj ideme dobre, z Kamzíka po červenej. Potom povedali, že idú T100 prvýkrát. Tak som to predsa len radšej otočil na Kamzík. Cestou hore som si všimol, že červená značka, ktorá má zviedla k železnici, bola kedysi modrá (značka premaľovaná). Nadával som ako pes. Na Kamzíku som konečne trafil správny smer - bolo 9:15. 10:40 som dorazil na Biely kríž, kontrola tam už samozrejme nebola. Zato tam aspoň čapovali pivo. :-) 11:15 valím ďalej, 12:50 v poslednej minúte stíham kontrolu na Troch kamenných kopcoch - dali mi ešte pečiatku, zbalili sa a odišli. Nikde ani nohy, zjavne som išiel posledný, čo ma dosť deprimovalo. Pár minút pred 14. hodinou som na Babe a 3/4 hodiny jem, chlastám, fajčím, chcípam. 14:40 odchod. 16:10 Čermák (20 minút pauza) - začína hrmieť. 17:15 Panské uhliská - zotmelo sa, víchor fičí, začína liať ako z vreca. O pár minút som totálne premočený. V lejaku pokračujem cez Taricové skaly do Sološnickej doliny. Všade samá voda, blato, humus. Na zostupe som sa pošmykol, pristál jednou rukou v blate a pritom dostal nechutné kŕče do oboch lýtok naraz. Ledva som vstal. Zanadával som na celý les. V doline sedím 5 minút pod stromom, a pozerám do mapy, ako ďaleko je Sološnica - dlabem na to, pokračovať takýto premočený (klepem riadnu kosu) ešte 10-12 hodín ďalej nemienim. Je najvyšší čas dokrivkať do prvej krčmy v Sološnici, zohriať sa a dostať sa nejako odtiaľ preč. Krčmu som našiel, odtiaľ ma zachránil sesternicin partner - prišiel po mňa autom z Blavy, za čo som mu nesmierne vďačný, a prespal som u nich. V nedeľu odchod vlakom do Žiliny. Takže asi tak... :-(