Prechod pohoriami Parîng a Căpăţînii, Rumunsko, 2006

Currently rated 0 star(s) on 5
Rate it 1 stars
Rate it 2 stars
Rate it 3 stars
Rate it 4 stars
Rate it 5 stars

Prechod pohoriami Parîng a Căpăţînii, Rumunsko, 2006

04.08.2006 Maťo Šimi 58 4

Malebná časť rumunského horstvá. Často sa tieto pohoria označujú ako 'divoké' (Parîng) a 'nekonečné' (Căpăţînii). Musím priznať, že celkom zaslúžene.

Photos
Comments (4)
Write a comment
Share with friends

Pohľad na chatu Rusu (1168 m), v pozadí mestečko Petroşani, štartovacie miesto na hrebeňovku pohoria Paringu. Pri Chate začína dolná stanica lyžiarského vleku.

Chatový komplex pri zaverečnej stanici lyžiarského vleku, oditaľ už nasleduje nástup výšlap na hlavný hrebeň pohoria Paringu.

Aj takto sa transportuje náklad v rumunských horách.

Stádo divých koní tesne pod vrcholom Paringul Mic (2074 m).

Južné svahy kopca Cirja (2405 m). Zaujimavé je, že les neprechádzal cez pasmo kosodreviny, ale rovno nasledovali vysokohorské lúky.

Kamenný útulok pod vrcholom Cirja (2405 m).

Výhľad z vrcholu Cirja na severnú rázsochu.

Rázsocha odvíjajúca sa od vrcholu Stoiniţa (2421 m).

Plieska na dne kotla v severnej časti pohoria.

Pohľad na hlavný hrebeň mi silne pripomínal naše Nízke Tatry.Relatívne malé výškové rozdiely sú medzi sedlami a vrcholmi kopcov.

Ďalšia severná rázsocha odvíjajúca sa z hlavného hrebeňa.

Hoci nemali sme šťastie na dobre počasie, aj kombinacia nizkej oblačnosti, hmly a vetra zavše poskytla nádherné výhľady na skalnatú krásu severných častí pohoria.

Plesá rozprestierajúce sa pod najvyšším vrchom pohoria, Paringu Mare (2519 m). Pri tom vyššie položenom, Mindra (2148 m), sme prvú noc prespali.

Hrebeň z najvyššieho štítu pokračujúci východným smerom. Dole je sedlo Gruiul odkiaľ sa schádza na severnú stranu k plesu Mindra.

Na večer sa obloha vyjasnila. Pleso pod tým, kde sme kempovali.

Rhododendron kotschyi, rastúci v suťovisku ľadovcových kotlov.

Maťo pri najpríjemnejšej večernej činnosti. Ten malý psisko, dobíjajúci sa Maťovi pod bundu, patril skupinke rumunských trekerov (žrať mu nedávali, tak sa snažil niečo vyžobrať resp. uchmatnuť od nás).

Spolubojovník Maťo zostupujúci k jazeru Mindra po snehovom poli.

Časť hrebeňa a priľahlých severných rázsoch v centrálnej časti pohoria, rozprestierajúcej sa medzi vrchmi Ghereşul (2113 m) a Setea Mare (2365 m).

Ľadovcové kotle v rumunských pohoriach sú ďaleko mohutnejšie ako u nás v Tatrách a pripomínajú skôr rozľahlé náhorné plošiny. Na dne tohoto kotla sú roztrúsené všadeprítomné stáda oviec.

Hlavný hrebeň (pohľad z východu na západ), príkry zo severnej strany (z tohoto pohľadu vpravo) a trávnatý/postupne klesajúci na juh.

Českí turisti kempujúci pod rázsochou vybiehajúcou z Setea Mare (išli v opačnom garde ako my t.j. z východu na západ).

Výhľad na centrálnu časť spod vrcholu kopcu Mohorul (2337 m).

Maťo zachytávajúci skalnú krásu svojim foťáčikom.

Sedlo Urdele do ktorého sa schádza po turistickom chodníku z kopca Iezer (2157 m, na fotke je vidieť iba časť na ľavej strane), napája sa na prašnú, kľukatiacu cestu (67C) a pokračuje smerom ku kopcu Papuşa (2136 m).

Záverečné pohľady na skalnatú časť pohoria Paringu. V ľavo je vidieť južnú stranu kopca Mohorul.

Travnatý kopec Micaia (2170 m) nachádzajúci sa takmer na hranici s pohorím Capatini. Vyzerá síce nevinne, ale výšlap tých niečo cez 200 výškových metrov zo sedla dal vďaka silnému protivetru riadne zabrať. Mal som problem sa udržať na vlastných nohách.

Prvotný pohľad naskytnúci na pohorie Cãpãţînii po zdolaní kopca Micaia, ten mrak vyzeral hrozivo a vďaka nemu sa k večeru riadne ochladilo.

Zostup do sedla Olteţului (1620 m), pomyselná hranica medzi oboma pohoriami. Ta cesta už predstavuje chodník na hrebeň Cãpãţînii.

Pohľadný kopec Cãpãţîna (2094 m), traverzoval sa na južnú časť, odkiaľ sa pokračovalo smerom k Urşu (2124 m).

Táto 'okaňa' tušim turistu ešte nevidela.

Iný svet?!? Takto vyzerajú južné úbočia pod kopcom Urşu (2124 m).

Náš kemp vo vysušenom koryte riavy par desiatok metrov pod vrcholom Urşu (2124 m). Radšej si ani nepredstavujem, kam by nás voda zobrala, keby večer tak riadne zapršalo.

Bača so svojími ovečkami, v pozadi je vidieť kopec Urşu (2124 m).

Až neuveriteľne zelené južné úbočia pod hlavným hrebeňom. Možno aj preto, že tie dobre vyzerajúce zelené plochy sú tvorené okrem vysokohorských tráv aj machom, skvelá kombinácia na zadržiavanie vody.

Vápencové tiesňava v juhovýchodnej časti pohoria Cãpãţînii (canton Cheia, 900 m). Pôvodne sme chceli ísť cez ňu, ale vďaka nulovému značeniu a blúdeniu sme nakoniec z hlavného hrebeňa museli zliesť na severnú stranu do dedinky Malaia.

Schátralý zrub. Tie pastierské psiská sme mali v pätách od momentu približenia sa k jednemu salašu.

Aj kravské lajno je dobrý zdroj živín pre existenciu iných organizmov:-)

Tamojší pastieri preháňali po horských lúkach takmer všetky druhy hospodárských zvierat.

Šachisti a kartári krátiaci si chvíľku počas obeda.

Oddych pred zdĺhavým cestovanim z mestečka DEVA do BA na Slovensku.

Hlavné námestie s priľahlými uličkami v mestečku Sibiu.

06.08.2006
zaujimva akcia, super foto...

vlado

08.08.2006
Pekne hory a pekne fotecky. Hned mam chut obut skrpale a vyrazit tam :-)

Balu

28.01.2007
Pekny vylet. Velmi zaujimava krajina. Fotky mas skutocne dobre! Cavko, Miro

Miro

05.05.2007
super fotky v lete sa tam tiez chystame diky za inspiraciu uz teraz sa tesime

jarko

Your name*
Príspevok*

Maťo Šimi

Send private message
Recipient name	Maťo Šimi
Your name*
Your E-mail*
Message*

Show action

Click on the photo thumbnail to show full size preview. Use keyboard flashes to move to the next photo. Press Esc or click on background to return to thumbnails list.

Mountain.sk